Podľa výsledkov štúdií zhruba 50%  pacientov ukončí liečbu do jedného roka, 48%  má liekové prázdniny najmenej  raz ročne, užívanie liekov ráno (dopoludnia) zvyšuje adherenciu, chyby v užívaní liekov boli častejšie cez víkendy, na užívanie raňajšej dávky sa najčastejšie zabudne v nedeľu ráno a večernej dávky zas v sobotu večer. Miera nespolupráce pacienta zostáva (vzhľadom k doterajšiemu nezáujmu o problém), utajená, lekár obvykle nedisponuje dostatočnými informáciami o neochote pacienta k spolupráci a postupuje rutinným  spôsobom. Zvýši dávku lieku, zmení liek, zvolí kombinácie liekov, aplikuje odlišný liečebný prístup.

Neochota k spolupráci a jej klinický dopad

Podľa štúdie z USA vedie neadherentné správanie k 125 000 úmrtiam ročne. Na vrub neochoty užívať lieky je možné pripočítať 10-25 % hospitalizácií a umiestnení v opatrovateľských zariadeniach. Pacienti hypertonici s nižšou  ako 80% adherenciou  k užívaniu liekov  majú 4-násobne vyššie relatívne riziko kardiovaskulárnych príhod. V inom príklade,  neadekvátna liečba diabetes mellitus  môže skrátiť očakávanú dĺžku života o viac ako o 5 - 10 rokov.

Významný je aj ekonomický faktor

Adherencia tvorí komplex problémov, za základné považujeme vzťah lekár – pacient, faktory zdravotníckych pracovníkov, zdravotníckeho systému, pacienta, lieku, charakter ochorenia, významnú úlohu zohráva i stav spoločnosti.

V inej štúdii bolo zistené, že zvýšenie čiastočnej adherencie  z 20 - 80% na optimálnu  > 80%  by ročne ušetrilo: 800 miliónov dolárov,  600 NCMP  na  100.000 osôb. Návrhy, ako zlepšiť danú situáciu, závisia iba z časti na zdravotníctve a jeho zamestnancoch. Jednostranné úsilie výlučne zdravotníkov neprináša očakávaný výsledok. Väčšina je závislá na spoločenskom systéme, zdravotnej politike štátu, ekonomike a záujme riadiacich pracovníkov. Do riešení problému je tak potrebné angažovať celú spoločnosť, nevyhnutná je široká spolupráca naprieč všetkými zložkami society. Dôležitá je dôvera občanov vo vedenie krajiny, ktorá zlepší morálne parametre spoločnosti a zaistí mierny, ale trvalý rast ich ekonomickej situácie. 

Adherencia verzus vzdelanie

Vzdelaný, demokraticky orientovaný občan, chápe možnosti ako vlastnou aktivitou ovplyvniť zdravotný stav. Na druhej strane, málo vzdelaný občan ľahšie podľahne pesimizmu a frustrácii a stáva sa pasívnym aj vo vzťahu k vlastnému zdraviu. Vzdelanostná úroveň slovenskej populácie a jej životný štýl je stále nedostatočný. Ďalší vývoj zdravotného stavu obyvateľov SR nebude závisieť iba od pozitívnych zmien v organizácii zdravotníctva, ale hlavne od celkového vývoja spoločnosti rešpektujúcej normy civilizovaného sveta.