Roztrúsená skleróza (RS) alebo Sclerosis multiplex (SM) je chronické zápalové a degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému (CNS), ktoré je založené na autoimunitnom, ale aj na genetickom podklade.

Cieľom liečby je zabrániť opakovaným atakom ochorenia (relapsom). Rozlišujeme liečbu akútneho ataku, kedy podávame vysoké dávky kortikoidov, ktoré majú silný protizápalový účinok a dlhodobú liečbu, tzv. imunomodulačnú, ktorej cieľom je spomaliť priebeh ochorenia.

 K akému poškodeniu centrálneho nervového systému dochádza pri roztrúsenej skleróze?

Poškodenie pri SM prebieha súčasne v 2 formách – ložiskovej aj difúznej. Ložiskové poškodenie spôsobujú biele krvinky, ktoré napádajú CNS. Toto poškodenie sa prejavuje léziami viditeľnými na magnetickej rezonancii. Podľa toho, kde sa dané ložiská v mozgu a mieche nachádzajú, môžeme u pacienta pozorovať rôzne symptómy.

Zároveň pri difúznom poškodení sa aktivujú bunky priamo vo vnútri CNS a spolu so zápalom spôsobujú poškodenie nervových vláken a tkaniva. Toto poškodenie sa prejavuje úbytkom mozgovej hmoty a progresiou ochorenia. Dnes už sú dostupné lieky, ktoré pôsobia proti obidvom typom poškodenia.

Na základe čoho viete posúdiť, či je liečba u pacienta úspešná?

Dôležité je pre nás dosiahnuť stav, pri ktorom sa u pacienta neobjavujú nové relapsy, zastaví sa nárast disability (invalidity), netvoria sa nové lézie a rýchlosť atrofie (zmenšenia mozgu) bude podobná ako u zdravej populácie. Ak sú tieto 4 parametre splnené, ochorenie nie je aktívne.

Môžete nám povedať viac o týchto základných parametroch?

Pod relapsom (atakom) rozumieme epizódu neurologických symptómov, ktoré trvajú najmenej 24 hodín a nevyskytnú sa skôr ako po 30 dňoch predchádzajúcej epizódy. Disabilitu (invaliditu) chápeme ako funkčné postihnutie jednotlivých systémov (napr. citlivosti, zraku, hybnosti, schopnosti chôdze, funkcie pamäti atď.).  Pri magnetickej rezonancii získame snímky mozgu a miechy, na ktorých môžeme vidieť počet, lokalizáciu a aj veľkosť lézií. Tieto snímky porovnávame so staršími snímkami a pri porovnaní jasne vidíme, ako sa počet lézií a ich stav vyvíja. Taktiež, či nepribúdajú nové aktívne lézie.

S prirodzeným úbytkom mozgovej hmoty sa stretávame aj u zdravej populácie. V priemere ide o 0,1 – 0,4 % úbytku mozgovej hmoty za rok. U pacientov s SM je tento úbytok 2- až 3-krát väčší.

Atrofia mozgu (úbytok mozgovej hmoty) je závislá na intenzite zápalového procesu v mozgu. Vyvíja sa postupne, ale v štádiu opakovaných relapsov býva najrýchlejšia.

Dnes nie je podstatné znížiť len počet relapsov, ale aj oddialiť a minimalizovať invaliditu pacientov. Taktiež modernou a správne zvolenou liečbou zabrániť tvorbe nových lézií a spomaliť aj atrofiu mozgu. Podľa týchto ukazovateľov vidíme, či je liečba u pacienta účinná, alebo je nutné liečbu eskalovať.

Je úbytok mozgovej hmoty typický len pri SM?

S prirodzeným úbytkom mozgovej hmoty sa stretávame aj u zdravej populácie. V priemere ide o 0,1 – 0,4 % úbytku mozgovej hmoty za rok. U pacientov s SM je tento úbytok 2- až 3-krát väčší.

Je dôležité, v ktorom štádiu ochorenia pacient s liečbou začne?

Lieky na liečbu SM sú najúčinnejšie na začiatku ochorenia, kedy prevláda zápalový proces, ktorý spúšťa ataky, a následne dochádza k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy. Taktiež viaceré štúdie potvrdili, že niektoré lieky spomalili aj úbytok mozgovej hmoty. Včasná diagnostika a liečba môže zásadne ovplyvniť priebeh ochorenia u pacienta a oddialiť progresiu.

 Sclerosis multiplex je chronické ochorenie, ktoré nevieme vyliečiť, avšak vhodne zvolenou liečbou, zodpovedným prístupom pacienta k liečbe, správnou životosprávou a pravidelným cvičením dokážeme ovplyvniť priebeh ochorenia a pacienti môžu žiť plnohodnotný život.