Pod pojmom diabetická noha rozumieme infekciu, ulceráciu (vred), deštrukciu tkanív nohy v dôsledku neuropatie (poškodenia nervových vlákien) alebo ischémie (nedostatočného prekrvenia). Komplikácia sa môže rozvinúť až u 15 % diabetikov. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2013 táto komplikácia vyskytovala u 8 225 pacientov s diabetom, pričom 4 092 sa už podrobilo niektorému z amputačných výkonov. Súčasné riziko amputácie sa dá znížiť až o viac ako 50 %. Vyžaduje si to aktívne vyhľadávanie rizikových pacientov, včasné zistenie poškodenia, správnu starostlivosť, zakladanie podiatrických centier, fungujúcu medziodborovú starostlivosť, dobre vedenú liečbu, ako aj edukáciu a spoluprácu pacientov.

Na Slovensku máme k dispozícii viacero metód na liečbu syndrómu diabetickej nohy:

  • Liečba riadeným podtlakom sa využíva pre podporu a urýchlenie hojenia pri rozsiahlejších defektoch – predovšetkým pri hlbších neuropatických a postamputačných defektoch.
     
  • Liečba pomocou živých bunkových línií kože je moderná metóda určená na liečbu chronických, dlhodobo sa nehojacich rán, pri ktorej sa využívajú živé bunky ľudskej kože. Podstata spočíva v tom, že živé bunky prípravku produkujú – a do rany dodávajú – celý rad biologicky aktívnych látok, ako rastové faktory či cytokíny, ktoré podporujú proces prirodzeného hojenia v rane a obvykle prinášajú efekt aj po zlyhaní iných štandardných metód liečby, vďaka čomu významne znižujú riziko amputácie. Na Slovensku bol tento spôsob liečby zavedený v poradí ako druhej krajine EÚ a realizuje sa už niekoľko rokov na vybraných špecializovaných pracoviskách, a to v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni, ktorý bol prvým pracoviskom, kde sa táto metóda pri liečbe diabetickej nohy zaviedla, vo Fakultnej nemocnici Trenčín a v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici.
     
  • Larvoterapiou sa liečia niektoré diabetické defekty s cieľom odstránenia nektrotických tkanív alebo tkanív infikovaných baktériami, ktoré nereagujú na liečbu antibiotikami.
     
  • Dermoepidermálne štepy a „pinch“ plastika sa využívajú v prípade rozsiahlych defektov a postamputačných rán, ktoré by sa hojili veľmi dlho a boli by vystavené riziku infekcie a mechanickému dráždeniu. Liečba spočíva v transplantácii drobných ostrovčekov vlastnej kože, ktoré sa postupne rozrastajú, čím defekt uzatvoria.
     
  • Liečba ischémie autotransplantáciou tzv. endotelových progenitorových buniek z kostnej drene alebo krvi. Tieto bunky sú zodpovedné za reparačné procesy po poranení a viacero štúdií z posledných rokov ukázalo, že ich autotransplantácia môže zlepšiť prognózu u pacientov s kritickou ischémiou dolných končatín, u ktorých nie je možná klasická revaskularizácia.

V ostatných rokoch sa významne rozšíril aj sortiment preväzových techník a prípravkov. Tieto možno zjednodušene rozdeliť na savé preväzové materiály (odsávajú z rany sekrét a využívajú sa najmä v úvodných fázach hojenia), antiseptické (antimikrobiálne a dezinfekčné) preväzy s obsahom povidonjodátu, striebra či aktívneho uhlia, preväzy a prípravky s obsahom antibiotika (pri infikovaných defektoch), vlhké preväzy poskytujúce vlhké prostredie a stimulujúce hojenie najmä chronických neuropatických defektov po zvládnutí infekcie, podobné využitie majú aj preväzové materiály na báze kolagénu, neadhezívne silikónové preväzy, ktoré sa využívajú najmä pri špeciálnych preväzoch, napr. pri liečbe pomocou Apligrafu a v následnom období, preväzy s obsahom extraktov z medu využívané najmä v záverečných fázach hojenia a ďalšie. Ich využitie závisí od typu a štádia defektu.

Úspech tkvie vždy v prevencii

Najefektívnejšou liečbou každej komplikácie je však prevencia. Pri diabetickej nohe to platí dvojnásobne. Syndróm diabetickej nohy sa rozvíja pomaly, často bez akýchkoľvek príznakov a pacienti obvykle na prevenciu nepamätajú. Nohy by preto mali byť vyšetrené pri každej návšteve v ambulancii diabetológa. Dnes už vieme zabrániť mnohým amputáciám, pacient však musí prísť včas a s lekárom spolupracovať.