Nepochybne, treba byť obozretní. Len pri tom netreba strácať zdravý rozum. DNA obsahuje informácie, ktoré naozaj možno použiť pri hodnotení rizika pre množstvo chorôb. Podobne ako analýza krvného obrazu, biochemického zloženia moču alebo aj jednoduché zmeranie hmotnosti. To, že človek má vysoký cholesterol, je obézny a má znaky chronického zápalu, zvyšuje pravdepodobnosť aterosklerózy a následne napríklad akútneho infarktu myokardu, prípadne iných srdcovo-cievnych komplikácií. No a dnes sa k týmto rizikovým faktorom môžu pridať aj niektoré genetické varianty, ktoré, ako sa nedávno zistilo, viac alebo menej zvyšujú, prípadne aj znižujú riziko pre ischemickú chorobu srdca. Medzi genetickými a inými rizikovými faktormi nie je zásadný rozdiel. Niektorí tvrdia, že principiálnym rozdielom je, že sa DNA nedá zmeniť. To však platí aj o veku, pohlaví a viacerých ďalších rizikových faktoroch, ktoré často v skutočnosti ovplyvniteľné až tak veľmi nie sú.

Nechcieť vedieť, aké mám genetické riziko, je teda podobné, ako nechcieť vedieť svoj krvný tlak. Mám na to právo, ale rozumné to určite nie je. Ak sa aj s rizikovými faktormi pre niektoré choroby zatiaľ nedá nič urobiť, dá sa minimálne zacieliť na príslušné choroby skríning a tzv. sekundárna prevencia. Ak viem, že mám napríklad zvýšené riziko pre rakovinu prostaty, skríning je jednoduchý, lacný a najmä veľmi efektívny, lebo skorá diagnostika vedie k oveľa lepšej prognóze. A je pritom druhoradé, či to zvýšené riziko je spôsobené genetickými alebo inými faktormi. Sme len na začiatku a vzťah medzi variabilitou DNA a variabilitou našich rizikových profilov ešte len začíname objasňovať. V zahraničí však už existujú poisťovne, ktoré genetické dáta využívajú na individualizáciu preventívnych prehliadok. Na Slovensku v tomto smere zaostávame, ale aby sme svet dobehli, musíme vytvárať dopyt a tlak – pýtať sa na tieto možnosti svojich lekárov a ešte viac svojich zdravotných poisťovní. My, ako pedagógovia na lekárskych fakultách, sa zase musíme snažiť, aby naši medici pochopili, že medicína sa mení, a najmä v oblasti molekulárnej genetiky už nestačí len čítať učebnice, pretože tie sú neaktuálne vlastne už v deň vydania.