Čo je to vlastne astma?

Astma je ochorenie, ktoré sa zvyčajne prejavuje záchvatovitou dýchavičnosťou. Ide o pocity sťaženého dýchania až dusenia, ktoré často sprevádza hvízdanie v prieduškách, suchý dráždivý kašeľ a úzkosť. Príznaky väčšinou trvajú minúty až hodiny a odoznejú buď spontánne, alebo po podaní úľavového lieku.

Ako astma vzniká?

Na rozvoji astmy sa môže podieľať viacero faktorov - genetická predispozícia, včasný kontakt s istými typmi imunitných stimulov zo životného prostredia, infikovanie niektorými typmi vírusov v predškolskom veku, gastroezofágový reflux, alergické prejavy ako napríklad alergická nádcha alebo ekzém, ale aj iné, menej časté príčiny.

Sú najčastejším spúšťačom astmy alergény?

Najdôležitejším spúšťačom astmy sú u detí rinovírusy, u dospelých vírusy chrípky, parainfluenzy, ale aj ďalšie vírusy napádajúce dýchacie cesty. Až potom sú to alergény, prašné prostredie, cigaretový dym, telesná námaha, studený vzduch, parfémy, arómy, zápachy a pod.

Podozrenie na astmu zvyčajne vysloví praktický lekár, prípadne samotný pacient či rodič detského pacienta.

Ako vyzerá vyšetrenie u lekára?

Podozrenie na astmu zvyčajne vysloví praktický lekár, prípadne samotný pacient či rodič detského pacienta. Ochorenie diagnostikuje a lieči pneumológ alebo alergológ. Vyšetrenie spočíva v rozbore anamnézy, zhodnotení príznakov opisovaných pacientom a telesného vyšetrenia zameraného najmä na horné a dolné dýchacie cesty. Užitočné je aj röntgenové vyšetrenie pľúc, prípadne prínosových dutín. Nezastupiteľnú úlohu má aj spirometrické vyšetrenie a liekové a provokačné testy. K novším metódam, ktoré umožňujú roztriediť pacientov podľa rôznych typov vhodnej liečby, patrí inflamometria. Pri nej sa meria koncentrácia oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu. Doplnkový význam majú krvné laboratórne testy či testy na alergickú hypersenzitivitu.

Je dôležité liečiť astmu aj v mladom veku?

Kvalitné liečenie astmy v mladom veku je pre celoživotnú prognózu pacienta rozhodujúce. Nemalá časť detských pacientov sa môže z astmy vyliečiť. U dospelých to už ide ťažšie. A ak človek získa astmu v dospelom veku, vo väčšine prípadov je liečba celoživotná.

Keď je astma správne liečená, pacientovi okrem toho, že musí pravidelne užívať predpísanú liečbu, chorobu nič nepripomína.

Ako sa prejavuje správne liečená astma?

Keď je astma správne liečená, pacientovi okrem toho, že musí pravidelne užívať predpísanú liečbu, chorobu nič nepripomína. Nemá žiadne astmatické príznaky, alebo ich má len výnimočne – napríklad počas virózy alebo pri výraznom kontakte s provokačným stimulom. Ak je pacient liečený zle, výrazne sa zhoršuje kvalita jeho života a dokonca sa môže ocitnúť v nemocnici. Nehovoriac o tom, že opakovanie nepríjemných telesných príznakov má negatívny vplyv na psychiku.

Prináša so sebou dlhodobé liečenie astmy nejaké komplikácie?

Podobne ako pri iných zdĺhavých ochoreniach sa aj pri astme objavuje „únava“ z liečby. Keď pacient prestane užívať lieky, astma má tendenciu sa vrátiť v zhoršenej forme. Mnohí pacienti, prípadne rodičia detí, majú obavy z vedľajších účinkov medikamentóznej liečby a snažia sa lieky svojvoľne znižovať. No ak má pacient ľahkú alebo strednú astmu, dávky liekov nemajú potenciál vyvolávať vedľajšie účinky. Pri ťažkej astme, ktorá sa lieči vysokými dávkami liekov, lekár dôsledne zvažuje, či predpokladaný osoh z liečby významne prevýši potenciál nežiaducich účinkov.

Môže byť astma smrteľným ochorením?

Vo všeobecnosti, a najmä pri dnešných možnostiach liečby, astma nie je smrteľným ochorením. Nebola ním ani v minulosti, keď ešte neexistovali účinné lieky proti astme. Vtedy síce chorých výdatne potrápila a mohla im významne skrátiť život, no bezprostrednou príčinou smrti bola iba vo výnimočných prípadoch.

Väčšina protiastmatických liekov sa podáva inhalačne.

Aké najčastejšie chyby robia pacienti pri liečbe?

Väčšina protiastmatických liekov sa podáva inhalačne. Hoci by ich bolo možné podávať aj formou tabletiek alebo sirupov, viedlo by to k nežiaducemu zvýšeniu dávky. Pôvab inhalačnej liečby spočíva v podávaní nízkych dávok lieku, ktoré smerujú priamo do orgánu, ktorý sa lieči – do pľúc. Úspešnosť inhalačnej liečby však stojí a padá na dodržiavaní správnej inhalačnej techniky. Najmä u detí a starších ľudí je dôležité, aby bol postup pri inhalácii z dávkovača čo najjednoduchší a aby neposkytoval priestor pre chyby. Najmodernejšie inhalátory toto riziko výrazne eliminujú. Pretože sú pre väčšinu liekov dnes k dispozícii viaceré typy dávkovačov, lekár môže v spolupráci s pacientom vybrať ten najoptimálnejší.