Od II. svetovej vojny ľudstvo prežíva nielen relatívne pokojné a úspešné, ale aj oveľa „zdravšie“ obdobie. Žijeme dlhšie, zmizli niektoré vážne choroby, novorodenecká a detská úmrtnosť dramaticky poklesla. Vďačíme za to lepšej strave, zdravším životným a pracovným podmienkam a bezpochyby aj lepšiemu systému zdravotnej starostlivosti. Ten okrem moderných technológií disponuje množstvom nových, neustále inovovaných liečiv. Až 98 % z nich objavili vedci pracujúci v laboratóriách originálneho farmaceutického priemyslu, ktorý sa vývojom nových liekov zaoberá.

V roku 1929 Alexander Fleming náhodou objavil v neumytej laboratórnej miske pleseň Penicilum notatum a zistil, že účinkuje proti mikróbom, ktoré zapríčiňujú množstvo infekcií.

Od náhod do súčasnosti

V roku 1929 Alexander Fleming náhodou objavil v neumytej laboratórnej miske pleseň Penicilum notatum a zistil, že účinkuje proti mikróbom, ktoré zapríčiňujú množstvo infekcií. Nedokázal však ešte získať čistý penicilín a ani ho masovo vyrábať. Po mnohých peripetiách – vrátane niekoľkých ďalších náhod – sa penicilín dostal do masovej výroby v roku 1943. Rozšíril sa po celom svete a okamžite začal zachraňovať milióny životov. Od tej doby až dodnes prešiel farmaceutický priemysel obrovskou premenou, ktorú neustále poháňali inovácie. A tento proces sa zďaleka neskončil. Ak si totiž kedysi optimisti mysleli, že vysnívaná „tabletka na všetko“ je už na dosah, dnes vieme, že boj s chorobami, vírusmi a novými hrozbami neskončí nikdy.

Len pre porovnanie, farmaceutický priemysel investuje v priemere 15,9 % zo svojich tržieb naspäť do rozvoja výskumu. Zo zisku je to až 19 %.

Miliardové náklady na vývoj

Bežný človek si vie len ťažko predstaviť mašinériu, ktorá sa zaoberá výskumom a vývojom nových liekov. Len sotva si vie predstaviť státisícovú armádu špičkových vedcov, miliardové investície a najnovšie technológie, ktoré sú na vývoj potrebné. Len pre porovnanie, farmaceutický priemysel investuje v priemere 15,9 % zo svojich tržieb naspäť do rozvoja výskumu. Zo zisku je to až 19 %. Na druhom mieste je technologický priemysel (softvér) s 9,8 % a na treťom technologický priemysel (hardvér) s 8,6 %. Elektronický, automobilový a chemický priemysel investuje do výskumu a vývoja 3 – 4 % zo svojich tržieb. Vývoj jedného nového lieku, od prvého dňa výskumu až po deň vstupu na trh, dnes stojí približne miliardu eur. Vývoj trvá 15, niekedy aj viac rokov. Pritom iba tri z desiatich liekov dokážu túto investíciu vrátiť. Preto môžu vývoj nových liekov realizovať iba silné globálne firmy.

Nekončiaci proces inovácií

Originálne lieky, ktoré sa neskôr po uplynutí doby patentovej ochrany stanú základom výroby generických liekov, tvoria pilier inovácií. Bez nich by proces inovácií nemohol existovať. Výskum a vývoj sa dnes uberá smerom k vysokoúčinným a vysokošpecializovaným liekom. Sú vyrobené na biologickej báze a majú minimum, alebo žiadne nežiaduce účinky. A to si vyžaduje nielen čas a vedecké kapacity, ale aj dostatok zdrojov. Úspešné originálne farmaceutické firmy týmito možnosťami disponujú. Napriek tomu, že sú často terčom zlomyseľných špekulácií a mýtov, na tomto fakte sa nič nemení. Nikto iný totiž takýto potenciál nemá. A vôbec nejde iba o peniaze! Rovnako dôležitý a nenahraditeľný je aj ich vedecký potenciál a skúsenosti. Preto platí, že ďalšie napredovanie globálneho zdravotníckeho systému bude späté s úspechom originálneho farmaceutického priemyslu.