Utečenecký tábor Nyarugusu sa nachádza pri hraniciach Tanzánie s Burundi a Kongom. Približne polovicu jeho obyvateľov tvoria utečenci z Konga, pričom niektorí tu žijú už viac ako 15 rokov, druhú polovicu tvoria Burunďania, ktorí nedávno utiekli pred vojnou vo svojej krajine. V tábore žije asi 120 tisíc ľudí. Náš tím tvoria lekári, sestry, ďalší zdravotnícky personál, psychosociálni pracovníci a koordinačný tím.

Deň na misii

Náš tím psychosociálnych pracovníkov tvoria predovšetkým miestni Konžania a Burunďania, ktorí sú veľmi šikovní a pracovití.

Môj deň začína ráno o siedmej, kedy už džípy zahrievajú motory a my vyrážame z dediny Mekere do asi 30 minút vzdialeného utečeneckého tábora. Náš tím psychosociálnych pracovníkov tvoria predovšetkým miestni Konžania a Burunďania, ktorí sú veľmi šikovní a pracovití. Pomáhajú ľuďom vyrovnať sa s rôznym trápením, ktoré si priniesli zo svojej krajiny, alebo prekonávať ťažkosti, ktoré sa objavujú v stiesnených a nie práve ideálnych podmienkach utečeneckého tábora. Mnoho ľudí, ktorí tu žijú, stratilo príbuzných, ocitli sa uprostred násilia a hrôz vojny, museli opustiť svoje domovy, prišli o všetko.

Spomínam si na príbeh našej pacientky – mamičky z Burundi, ktorá našla silu postaviť sa na nohy a pokračovať v novom živote tu v tábore.

Spomínam si na príbeh našej pacientky – mamičky z Burundi, ktorá našla silu postaviť sa na nohy a pokračovať v novom živote tu v tábore. V Burundi stratila manžela a tri deti, a keď sa jej podarilo o vlások uniknúť smrti a utiecť do tábora Nyarugusu, začala sa starať o štyri siroty, ktoré prišli o svojich rodičov. Ako sama hovorí, sú jej novou nádejou – deti, ktoré jej vrátili chuť do života a silu žiť ďalej.

Poskytování psychologickej podpory

Spolu s tímom našich psychosociálnych pracovníkov poskytujeme psychologickú podporu priamo v teréne, cestujeme za ľuďmi do ich komunít, stanových mestečiek alebo tiež do obrovských stanov pre dvesto ľudí, ktoré sú veľké ako hangáre. Pomáhame v nemocniciach; naši lekári v nich liečia choroby a my sa staráme o zranenú dušu. Načúvame ťažkým príbehom a snažíme sa rozjasniť pohľad týchto ľudí do budúcnosti, hľadať nové možnosti. V nemocnici pre podvyživené deti sa snažíme prinášať trochu radosti, motivujeme mamičky k hre s deťmi, rozprávame sa a pomáhame im podeliť sa o ich obavy, ale tiež nádeje na uzdravenie.

Čas pre seba

Náš deň v tábore končí o piatej, potom nás čaká cesta domov a trocha oddychu, prípadne ešte dokončovanie administratívy či porada ohľadne našej ďalšej práce a pracovných plánov. V okolí nášho domu je krásna príroda, kúsok od nás tečie rieka, a pretože tu práve máme obdobie dažďov, všetko je úžasne zelené. Na miestnom trhu nájdete sušené ryby i čerstvé ovocie a zeleninu. Deti v dedine si púšťajú ručne vyrobené šarkany, ženy varia čaj s mliekom, muži posedávajú na „námestí“ a opravujú bicykle – dôležitý miestny dopravný prostriedok...

Krásne pozdravy z Mekere,

Vaša Saša

5 mýtov o práci s Lekármi bez hraníc (a ako je to naozaj)
 

  1. Práca na misii je sebaobetovaním

    Mnoho ľudí si predstavuje, že pri práci na misiách Lekárov bez hraníc budú zachraňovať životy, prestanú hľadieť na seba a rozdajú sa ľuďom, ktorí žijú v nepredstaviteľnej biede a utrpení. Niekto sa na to teší, niekto sa bojí, že náročnosť takejto úlohy nezvládne. Realita je taká, že misie sú náročné a spolupracovníci čelia ťažkým výzvam. Ale zároveň stále dostávate odmenu: vidíte veľkú zmenu, ktorú prinášate. Máte možnosť zblízka spoznať inú kultúru. A naučiť sa na svet pozerať inými očami. Všetci, ktorí sa z terénu vracajú, spravidla hovoria: veľa som do toho vložil, ale ešte viac som získal.
     
  2. Práca s Lekármi bez hraníc je nebezpečná

    Striktne nezávislá a nestranná práca Lekárov bez hraníc po celom svete so sebou prirodzene nesie väčšie riziká, než aké zažijete v pohodlí domova. Sme si toho však vedomí a prijímame také opatrenia, aby sme nebezpečenstvo obmedzili. Pri boji s nebezpečnými chorobami, ako je napríklad ebola, platia prísne zdravotnícke a hygienické pravidlá. Prevencii bezpečnostných incidentov sa vždy venuje veľká pozornosť. Našou najväčšou zárukou bezpečia je prijatie zo strany miestnych obyvateľov. Naši spolupracovníci často hovoria, že tričko s logom Lekárov bez hraníc im dáva väčší pocit bezpečia, než nepriestrelná vesta.
     
  3. Práca v teréne je len pre lekárov

    Lekári a zdravotníci tvoria len zhruba polovicu pracovníkov v teréne. Neoddeliteľnou súčasťou našich tímov sú nezdravotníci rôznych profesií. Lekári bez hraníc nutne potrebujú tiež zásobovacích logistov, stavbárov, architektov, finančných a HR administrátorov, alebo expertov na vodu a sanitáciu.
     
  4. Práca na misii nie je platená

    Misie Lekárov bez hraníc trvajú spravidla šesť až deväť mesiacov. Uvedomujeme si, že nie je možné na túto dobu zrušiť všetky záväzky – rodinu, hypotéku, nájom a ďalšie náklady, ktoré človek doma má. Všetci spolupracovníci preto dostávajú finančnú kompenzáciu. Nechceme, aby vidina finančného obohatenia bola hlavnou motiváciou pre prácu v teréne, kompenzácia má skôr pomôcť uľahčiť rozhodovanie a odchod na misiu. 
     
  5. Práca Lekárov bez hraníc stojí len na medzinárodných spolupracovníkoch

    Medzinárodní spolupracovníci sú ľudia jazdiaci na časovo obmedzené misie do terénu. Lekári bez hraníc ich pošlú každý rok zhruba 3 000, spolu s nimi ale pracuje takmer 34 tisíc miestnych kolegov. Práca s Lekármi bez hraníc v teréne preto neznamená len poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale tiež odovzdávať svoje poznatky a rozvíjať schopnosti miestnych kolegov. Každý zahraničný spolupracovník totiž vedie tím 8 – 10 ľudí. Pretože práca Lekárov bez hraníc stojí na obetavom miestnom personáli, ktorý v práci pokračuje, keď sa z krajiny po urgentnom zásahu stiahneme.