Od lásky k umeniu ste sa dostali k vede, dnes vediete vlastné laboratórium na Oxford University v Anglicku. Aká bola cesta až sem?

Moja cesta do Oxfordu bola celkom priamočiara: Prírodné vedy v Bratislave, PhD. vo Viedni a PostDoc v Oxforde. Teda postupným smerom na západ. Vedu som vždy milovala a chcela robiť. Ak človek niečo robí s nadšením, úspech sa časom určite dostaví.

Získať dvojmiliónový grant na zriadenie vlastného laboratória, o tom sa určite mnohým vedcom ani nesníva. Aké boli vaše prvé myšlienky a prvé kroky v laboratóriu?

Ťažko viem definovať „prvé kroky a prvé myšlienky“, pretože na vlastné laboratórium som myslela oveľa skôr, než som v ňom reálne stála. Na získanie grantu musíte napísať projekt, takže prvé experimenty boli jasné skôr, než som sa v laboratóriu fyzicky ocitla. Medzi prvé kroky považujem aj výber vedcov do môjho tímu.

Keď sa povie moderná medicína, mnoho ľudí si predstaví futuristické laboratórium a komplikované technológie. Ako vnímate modernú medicínu z vašej pozície a kam až siaha jej význam pre ľudí?

Moderná medicína súvisí s futuristickým laboratóriom, pretože technológie sa posúvajú vpred rýchlym tempom. No i takéto laboratórium vám bude zbytočné, pokiaľ nemáte dobrú myšlienku. Moderná medicína ponúka nové prístupy k liečbe rôznych ochorení, urýchľuje vývoj nových liečiv, skracuje sa doba medzi objavom v laboratóriu a uvedením nového liečiva na trh.

Čo považujete za prelomový objav v medicíne v tomto tisícročí?

Prelomové bolo objavenie antibiotík. V súčasnosti sa takmer žiadny projekt nezaobíde bez sekvenovania, takže aj osekvenovanie ľudského genómu. Ale aj objav RNA interferencie. Je toho veľa, čo by sa dalo spomenúť.

Na akom projekte pracujete momentálne?

Aktuálne pracujem na siedmich projektoch, pričom niektoré z nich sa týkajú vypínania a regulácie génov. Iné smerujú skôr ku chromozomálnej biológií a oprave poškodenej DNA.

Kto je pre vás v živote najväčšou inšpiráciou?

Moji rodičia, obaja lekári. No a potom rôzni vedci, ako povedzme Marie Curie, ktorá je pre mňa zosobnením neobyčajného pracovného nasadenia, geniálneho umu a matky.

Výskum v oblasti genetiky vás zaradil medzi špičku svetovej molekulárnej biológie. Čo považujete za najväčší úspech?

Môj doteraz najväčší úspech bol publikovaný v top vedeckom časopise Cell a týkal sa proteínu kohezín, ktorý hrá úlohu v terminácii transkripcie. A samozrejme, môj grant, ktorý mi umožnil založiť si a viesť vlastné laboratórium v Oxforde.

Proces, ktorý ste objavili na tzv. „vypínanie génov“ v ľudských bunkách, umožňuje nový typ genetickej manipulácie – v čom spočíva jej využite v dnešnej medicíne?

Vypínanie génov má veľký význam, pretože napríklad v rakovinovej bunke sú prítomné gény, ktoré sú „zapnuté“ a dávajú tejto bunke schopnosť rýchlejšie sa deliť. Ak vieme takýto gén v rakovinovej bunke vypnúť, dokážeme ju spomaliť alebo až zabiť.

Roky skúmania, vyvíjania a testovania. Čo prežívate pri úspešnom objave a naopak, ako sa vyrovnávate s neúspechom?

Úspešné objavy sú vzrušujúce a bývajú satisfakciou za všetok čas strávený v laboratóriu. Pre mňa neúspešné experimenty vlastne neexistujú. Buď niečo nevychádza z technických príčin, a vtedy treba buď skúsiť inú metódu, alebo prísť na konkrétnu príčinu neúspechu. Pokiaľ experiment technicky funguje, no výsledok nekorešponduje s očakávaniami, treba sa zamyslieť a posunúť ďalej. Každý projekt sa vyvíja na báze výsledkov.

Čo by ste odkázali našim mladým talentom, ktorí sa možno práve teraz rozhodujú, či svoj život zasvätia vede?

Choďte do zahraničia, naučte sa čo najviac a vráťte sa späť domov. S vami a vašimi skúsenosťami bude slovenská veda napredovať rýchlejšie.