Diabetes mellitus delíme na DM 1. typu, DM 2. typu, gestačný (tehotenský) diabetes mellitus a iné typy diabetu. DM 2. typu je v našej populácii najčastejším typom ochorenia. Na vznik DM 2. typu má veľký vplyv dedičnosť a civilizačné zlozvyky, nadmerný energetický príjem, nesprávna životospráva, nedostatočná fyzická aktivita a stres. Pri DM 2. typu je prítomná aj tzv. inzulínová rezistencia niektorých tkanív voči účinku inzulínu, teda hormónu podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Jeho úlohou je riadiť látkovú premenu a je jediným hormónom, ktorý znižuje hladinu krvného cukru.

Chronická hyperglykémia nebolí, ale...

Pri nedostatku inzulínu nastáva zvýšenie hladiny cukru v krvi, tzv. hyperglykémia. Chronická hyperglykémia sa neprejavuje bolestivo, ale spája sa s pomalým a postupným poškodzovaním ciev v rôznych orgánoch ľudského tela. Dôsledkom poškodzovania ciev sú diabetici – častejšie ako iná populácia – vystavení nebezpečenstvu slepoty, zlyhania obličiek, srdcového infarktu, mozgových príhod, bolestí a infekcií dolných končatín.

Liečba diabetes mellitus 2. typu

Medzi príznaky patria napríklad časté močenie, zvýšený smäd, pocit hladu, rýchly úbytok hmotnosti, únava, zhoršenie zraku, svrbenie tela, opakované infekcie, zlé hojenie rán, strata záujmu a psychickej koncentrácie. Diabetici by mali jesť pravidelne menšie porcie, prerušiť a ukončiť jedlo pri pocite sýtosti a nedojedať zvyšky. Ak sa úpravou životného štýlu, diétou a pohybom nepodarí dosiahnuť optimálnu kontrolu cukru v krvi v priebehu približne 3 mesiacov, predpisujú sa pacientovi medikamenty. Nezriedka však začíname liečbu DM 2. typu liekmi na to určenými, alebo inzulínom hneď pri diagnostikovaní tohto ochorenia.

Podľa mechanizmu účinku môžeme rozdeliť lieky na cukrovku do týchto skupín:

  • lieky zvyšujúce citlivosť na inzulín,
  • lieky stimulujúce sekréciu inzulínu,
  • lieky obmedzujúce vstrebávanie glukózy z čreva,
  • lieky založené na inkretínovom účinku (inkretíny sú prirodzené črevné hormóny, ktoré pomáhajú organizmu reagovať na zvýšené hladiny glukózy, vylučujú sa po jedle),
  • inzulín a inzulínové analógy.

Novinka pre pacientov už aj na Slovensku

Od minulého roka je na Slovensku dostupná nová farmakologická liečba pre pacientov s DM 2. typu. Jej základ tvorí využívanie vysokoselektívneho inhibítora, ktorý zabraňuje opätovnej absorpcii glukózy späť do krvi. Obličky majú totiž významnú úlohu v metabolizme glukózy a asi 20 % glukózy sa tvorí práve v nich. Glukóza prechádza v obličkách z krvi do moču v rovnakej koncentrácii ako je v plazme. V obličkových kanálikoch sa zachytáva a transportuje späť do krvi. Obličky za deň prefiltrujú a spätne vstrebú cca 180 gramov glukózy. Pretože by ľudský organizmus takto strácal dôležitú živinu, musí glukózu vstrebať z primárneho moču späť do krvi. Nová liečba blokuje spätný transport glukózy z primárneho moču v obličkových kanálikoch a nadbytočná glukóza sa tak vylúči močom. Pôsobí nezávisle na hladinu inzulínu v tele a je veľmi dôležité dodržiavať približne o pol litra vyšší príjem nesladených tekutín na deň, keďže bežným nálezom je zvýšenie objemu moču.

Z organizmu sa tak močom vylúči za deň až 70 gramov glukózy, preto sa súčasne s hladinou cukru v krvi znižuje aj hmotnosť pacienta, a to o 2 – 3,5 kg za dva roky. Ide tu však o úbytok tukového tkaniva, ktorý pretrváva bez jojo efektu. Dosahuje sa pozitívny vplyv na hladinu lipidov a znižuje sa aj krvný tlak pacientov. Medzi nežiaducimi účinkami sa môže vyskytnúť nárast močovo-pohlavných infekcií.

Pre koho je vhodná

Nová liečba môže byť riešením pre diabetikov, ktorí zle znášajú štandardnú liečbu a majú v poriadku obličky. Znižuje glykémiu po jedle, a teda aj cievne mozgové príhody, infarkty myokardu, defekty na dolných končatinách a glykovaný hemoglobín. Podáva sa v kombinácii s inými liekmi na diabetes, ako aj s inzulínom. Sama o sebe nezvyšuje riziko hypoglykémie. Sekundárne poškodenie obličiek zvýšeným vylučovaním glukózy nebolo preukázané, naopak pri zníženom objeme vstrebanej glukózy sa v menšej miere tvoria neskoré produkty glukácie (toxické látky, ktoré postupne poškodzujú bunky) a bunky sú tak menej zaťažované oxidačným stresom. Diabetes mellitus je stále nevyliečiteľnou chorobou a cieľom liečby je v prvom rade predchádzať neskorším zdravotným komplikáciám, ktoré môžu viesť až k invalidite.